Deň štvornohých priateľov

 

V sobotu sme sa spolu so Sašou vybrali do Partizánskeho, kde sa konala akcia Deň štvornohých priateľov. Zo Šale sme vyrážali okolo desiatej a za takú hodinku sme dorazili na miesto. Postupne sme sa rozkukávali a trošku si aj rozbehali psov. Stretli sme aj pár známych ľudí a teda aj dosť "nebezpečných" psov. Obzlášť jeden Ridgeback vyzeral veľmi nebezpečne, pár dní po akcii vysvitlo, že psík bol z veľmi zlých podmienok, tak preto ten nebezpečný výraz v tvári. No, ale späť k akcii. Všetci sme si mysleli, že nám bude k dispozícii veľký futbalový trávnik, no opak bol pravdou. Keď začali agility ukážky zostali sme v šoku, prečo musia byť vedľa bufetu v pokosenej burine a ešte k tomu na šikmej a hrbolatej ploche. No so Sašou sme išli aj tak psov vybehať na futbalové ihrisko, no dlho sme tam neboli, lebo nás odtiaľ poslal preč istý pán, ktorý tvrdil, že mu to prikázal(citujem) "prezident futbalového ihriska". Tak kto by to povedal, že v obci Veľké Bielice majú prezidenta FUTBALOVÉHO IHRISKA. Nuž, ale pobrali sme sa zo štadióna preč. Postupne sa k nám pridala aj Monika, ktorá tak isto prišla robiť ukážky s Dreamom aj Arsi. Rozhodli sme sa, že tomu slávnemu prezidentovi(bol to nakoniec prezident klubu, nielen ihriska) oznámime, že jednoducho dogdancing aj dogfrisbee môže byť len na futbalovom ihrisku. Saša za ním išla a následne aj Monika, nuž pán prezident ženskému šarmu neodolal a tak nám to dovolil! Záverečný program sme mali pod taktoukou my a ako jediný na futbalovom ihrisku! Na začiatku sa trikmi prezentovala Saša s Dobim a Monika s Arsi, ktorá do toho zapojila aj deti. Postupne začali zostavy. Prvá vystúpila Saša s Herbim, nasledovala Monika s Dreamom, potom sme si spravili frisbee zostavu my, no a za nami išla ešte Saša s Dobim a vyvrcholením bola zostava popolušky od Moniky s Arsi. Ľudia boli z nás nadšený a všetkým sa to veľmi páčilo, obzvlášť dogdancingové výsledky. A tak sme sa na záver stali stredobodom pozornosti. Čo sa týka nášho frisbee vystúpenia, tak to nebolo najhoršie. Ale po celom dni mala Begi opäť dosť a už jej trošku chýbala koncentrácia. Zostava sa nám aj natiahla na skoro 3 minúty, no zvládli sme to statočne. Výnimočne mi celkom vychádzali hody, takže sme boli so sebou spokojný. Po akcii sme si šli so Sašou, Monikou a jej rodinkou sadnúť do Partizánskeho na námestie, kde sme dačo aj zjedli. Čas letel a zakecali sme sa až na toľko, že som domov dorazil okolo 19h, hoci z akcie sme odchádzali okolo 15h :) Ale bola to nádherne strávená sobota a neraz by som si takúto sobotu zopakoval!