Ako sme sa našli??

Písal sa november 2009. V jeden chladný deň sme sa vybrali spolu s rodinou k babke, u ktorej býva aj môj bratranec. Ten si pár dní pred našou návštevou zaobstaral malé šteniatko. S týmto šteniatkom sme sa hrali celý deň a mne sa začali vynárať spomienky z 1.októbra 2007. V tento deň totiž tragicky umrel psík, ktorého som mal u babky a smútok stále neprebolel. Po pár dňoch mi to nedalo pokoj a začal som na internete prezerať útulky, keďže som sa rozhodol, že ak si vezmem psíka, tak jedine z útulku. Po prezretí pár stránok som narazil na stránku Trnavského útulku. Na úvodnej stránke som uvidel potvorku, do ktorej som sa na prvý pohľad zamiloval.

Áno, dobre si myslíte. Na tej fotke je Beginka. Od prvej chvíle som vedel, že je to dokonalý pes, o ktorého sa chcem starať. A tak som neváhal a mame som oznámil, že idem napísať mail do Trnavského útulku, aby som o nej vedel niečo viac. Presne takto to aj bolo, no prišla mi odpoveď, že Beginka je v programe "rodinný pes" v psom centre Canis Mauris Naturally v Trnave. Vymenili sme si asi 2 maily a už sme s otcom šli do Trnavy na prvé stretnutie s Beginkou. Fotka neskutočne skreslovala... Privítala nás neskutočne milá a priateľská Beginka, ktorá sa od nás nepohla ani na minútku. V tej chvíli mi to bolo jasné - získala si ma úplne. Strávili sme s ňou asi hodinu. Doma som všetko vyrozprával a pár dní po vianociach sme šli na druhé stretnutie. Šla s nami aj mama, ktorej názor bol rozhodujúci. Bolo opäť výborne a Beginka si získala dosť aj ju, avšak mama si veľmi nevedela predstaviť, že budeme mať v byte psíka. Nuž po pár výmenách názorov to prišlo a 2.1.2010 sme si vzali Beginku domov!!!

Cesta domov bola hlavne pre Begi náročná. Dvakrát sa vyvracala a po vystúpení z auta bola veľmi nervózna z nového prostredia. Postupne sme sa dostali dnu a Begi dva dni preležala v strede bytu. Prezerala si, že kde to vlastne je a dosť sa jej u nás zapáčilo. Sestra s mamou ju pomerne ťažko prijímali, obzvlášť po tom, ako Begi spravila na koberec 7 kôpok a 2 mláčky :) Prvý týždeň boli veľmi kritické noci. Beginka mala postieľku medzi skriňami, kde pre ňu bolo ideálne miesto. Mamina nechcela, aby v noci behala po byte, tak jej pred postel dala veľkú drevenú dosku. Lenže Beginka s týmto mala veľký problém a každú noc túto dosku zhadzovala a preskakovala. Doma to už vážne vrelo, no jeden večer som zavelil, že to drevo tam nebude a odvtedy už prespí každú noc bez problémov. Postupne si úplne získala moju mamu aj sestru a nikto si bez nej život nedokázal predstaviť.

Po polroku krásneho spolužitia sme sa pustili do psieho športu - DogFrisbee. Začali sme tréningmi v psom centre odkiaľ je Beginka. Naučili sme sa základné hody a triky. Na záver sme vyhrali súťaž, ktorou sme ukončili 10 tréningov v Trnave.

Po vyše 1,5 roka, ktorý sme strávili každý deň spolu sa úspešne venujeme dogfrisbee a absolvovali sme prvú spoločnú dovolenku v Maďarsku. Je z nás nerozlučný pár, ktorý si vychutnáva každý spoločný deň a veľmi rád cestuje a skúša nové a nové veci. Bez Beginky si to všetko už nedokážem predstaviť a ona mi veľmi zmenila život a to k lepšiemu. Pevne verím, že to cíti tak aj ona. DogFrisbee je náš spoločný život a chceme sa mu venovať dokým to pôjde a samozrejme ísť aj sem tam na nejakú súťaž, no v prvom rade musíme myslieť na to, že "je to pre nás oboch stále len zábava a my nesúťažíme - my sa hráme".