Czech DiscDog Championship 2012

Ďalší veľký vrchol sezóny sa konal 8.-9.9.2012. Tento víkend sa konali Majstrovstvá Českej Republiky, na ktoré sme sa kvalifikovali na Brněnských psích dňoch. Do Čiech sme cestovali ako jediný slováci! Navyše prvý krát som šoféroval sám do zahraničia, konkrétne išlo o 360km! Samozrejme v sprievode mami, ale tá len sedela vzadu s Begi :) Vyrážali sme v piatok okolo obeda a do Nymburku, kde sa konali MĆR, sme dorazili okolo 19h večer. Cesta bola dlhá, ale užíval som si to, no bol som rád, že sme konečne na mieste! Po príchode sme sa trošku rozkukali a čím skôr postavili stan, lebo sa už pomaly stmievalo. Večer sme neboli dlho hore, keďže sme boli veľmi unavený z cesty a v sobotu nás čakali prvé súťaže.

V sobotu sme s Begi nenastupovali na freestyle, keďže MČR vo freestyle prebiehalo až v nedeľu. No pozreli sme si freestyle v last chance, odkiaľ sa ešte traja kvalifikovali do finále. Popritom sme sa zúčastnili doprovodnej súťaže v podobe superminidistance. Do timetrialu sme sa neprihlásili kvôli tomu, aby som Begi ušetril čo najviac síl na nedeľu. Okolo 10h sa rozbehla aj superminidistance a po rozhádzaní som si celkom fandil, že by to mohlo výjsť. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Dosiahli sme len 7,5 boda z dvoch úspešných chytení... Fúkal dosť veľký vietor a tak nám dva disky zhodil na zem, hoci jeden z nich nebol najlepšie hodený.. Nuž a posledný disk mohol byť za 4,5 boda, lenže Beginka ho chytila v oute, no i napriek tomu za to zožala veľký úspech, pretože ten disk si ústami dvakrát odpinkla a na tretí krát chytila!! Bolo to veľmi efektné, bohužiaľ body z toho neboli, no radosť hej! :) Keďže bolo veľa súťažiacich, tak druhé kolo superminidistance si odhádzala iba top 30, do ktorej sme sa samozrejme nezmestili. Ale nevadí, bola to ďalšia skvelá skúsenosť a ja pevne verím, že už nabudúce v superminidistance motyka vystrelí a prekvapíme veľké množstvo ľudí! Trošku sme sa teda cez deň nudili, ale zas mohli sme si dosť hádzať a hlavne pozorne sledovať freestyle. V last chance boli naozaj perfektné výkony a vedeli sme, že v nedeľu to bude niečo veľké! V last chance to bola veľká dráma. Po freestyle(bolo len jedno kolo) mali najlepšie skóre Pavla s Gypom a Kristína Nosková s Dracom. Pred tým ako ony dve nastúpili na svoje minidistance už bolo jasné, že Anežka Strachová s Bartom posúpili na MČR. Otázka bola či "favoritky" zvládnu minidistance a odsunú Annu s Arsi a Jana s Arashi na nepostupové miesta. Žiaľ, nepodarila sa im minidistance vôbec a tak sa dva Poľské tímy kvalifikovali na nedeľné MČR! 

Večer sme sa šli s mamou prejsť po okolí Nymburku a potom nás čakalo žrebovanie poradového čísla na freestyle v nedeľu. Mal som žrebovať aj za Lucku Plevovú, ktorá šla domov so slovami "ak vyžrebuješ jednotku zabijem ťa" :D Sebe som vytiahol číslo 12, no a samozrejme kto iný by vytiahol číslo 1 ako ja?? :D Lucka sa teda mala ráno načo tešiť, resp. skôr ja :D Radšej som sa teda šiel najesť. Okolo deviatej som sa vybral za ostatnými k stánku s občerstvením a prvý krát som s nimi chcel ostať do noci hore. Nuž podarilo sa viac ako som plánoval :D Už po príchode k stolu ma vítal Pavel s úsmevom(evidentne aj s nejakým promilé :D ) a samozrejme pepermintový likér už aj šiel predomňa :D Samozrejme nemal som problém s vypitím. Koniec koncov sa to tam poriadne rozbehlo a teda tanečné kreácie niektorých ľudí boli naozaj dokonalé. Ja aj napriek 5 pohárom pepermintového likéru a 1 poháru jablkovice som sa nedostal do tancujúceho štádia a tak som sa tejto zábavke vyhol. Miesto toho som s Helčou riešil ako rozbehnúť Slovenské frisbeee. Do 4h rána nás veľa nevydržalo, ostali sme len ja, Filip, Markéta, Katka, Michal, Anna. Markéta ma o 4h ráno skúšala donútiť tancovať, no nepodarilo sa jej to. A tak sme radšej šli vyvenčiť psov. Okolo 4:15 som sa dostal do stanu a mamka mi s hrozením oznámila, že už ma bola hladať, ale nenašla ma. Nuž bála sa a hlavný problém bol ten, že o 7h som musel vstávať a večer ešte 360km domov šoférovať.

V nedeľu ráno nebol žiadny problém so vstávaním čo ma celkom prekvapilo. Samozrejme pohľady medzi sebou sme mali rôzne. Obzvlášť každého zaujímalo, či sa už Lucka dozvedela aké číslo má. Takže sa na mne všetci statočne zabávali :D Nuž okolo 8h konečne dorazila Lucka a teda som jej túto správu oznámil. Čakal som rôzne reakcie, no nakoniec to vzala veľmi športovo a koniec koncov sa aj tešila, že prvé kolo má hneď z rána za sebou. Nakoniec jej to číslo vôbec neublížilo a to kolo mali pekné a vydarené. Ja som nastúpil skoro o polhodinku neskôr. Freestyle sa nám naozaj vydaril a mal som z neho veľmi dobrý pocit, vedel som že to nebolo to čo v Brne, ale bol som veľmi spokojný a aj ostatní hovorili, že to bolo fajn. Veľmi som sa teda tešil na minidistance a veril som si. Minidistance dopadol nad moje očakávania! Dosiahli sme rekordných 17,5 boda!! Mali sme 5 dokonale chytených diskov, akurát všetky na hrane medzi 3,5 a 4,5 bodmi. Bohužiaľ sa mi nepodarilo tých 5 diskov trochu natiahnuť, inak by sme mohli mať aj maximum 22,5 boda, no i tak som bol mimoriadne spokojný a vyzeralo to s nami nádejne! Po prvom kole sme boli nakoniec na 13.mieste z 23 súťažiacich. Spokojnosť bola veľká, keďže ak by sme predviedli dobrý výkon v druhom kole tak sme sa mohli posunúť na 11.miesto čo by bolo úplne neskutočné! Druhé kolá sa konali počas vetra, čo nám situáciu sťažilo. Problém nastal pri nástupe.. zdalo sa mi, že vietor nefúka, no počas zostavy sa rozfúkal riadny a ja som sa sústredil na zostavu a nie na vietor, čiže som hádzal skoro všetky disky proti vetru... To nám neskutočne ublížilo, celá zostava nebola veľmi vydarená kvôli tomu a aj počet nechytených diskov bol vyšší. Bolo mi jasné, že týmto kolom sme si nepolepšili, práve naopak... Veľmi ma to mrzelo, pretože som vedel že sme mali na lepšie umiestnenie. No napriek tomu sme si vystúpenia top 10 užili a dočkali sa vyhlásenia výsledkov. Nakoniec sme skončili 19. z 23 súťažiacich, keďže druhé kolo sme mali vlastne najhorší freestyle zo všetkých, takže ten pokles o 6 priečok bol zaslúžený. Veľmi ma to mrzelo, ale bola to veľká skúsenosť a obrovským úspechom bolo, že sme v tejto 25 najlepších mohli byť. Dostali sme sa do spoločnosti veľkých hráčov, keďže tu bolo plno víťazov Poľského pohára, Českého pohára, titulu majstra Európy, či plno účastníkov Majstrovstiev sveta. Veľmi sme si to užili a cítili sme sa naozaj výborne. A tak trošku sklamaný, no veľmi hrdý na Beginku, pretože sa dostala až sem! Postupne sme sa so všetkými rozlúčili a pobrali sme sa domov. Cesta domov bola dlhá a vyčerpávajúca. GPS nás zaviedlo opäť do nejakého čudného lesa, no nakoniec sme o 2:30 zaparkovali pred barákom. Po 7h šoférovania som padol do postele úplne zničený a nevedel som o sebe. Ale stálo to za to! A dúfam, že o rok opäť nebudeme chýbať na MČR!!

No a ešte taká dôležitá perlička na záver - Melissa Heeter(predsedkyňa USDDN pravidiel) za mnou došla v nedeľu ráno, keď sme si hádzali. S prekladom mi pomohla Lucka Schönová. Melisse sa veľmi páčila Beginka a pozvala nás do Ameriky na Majstrovstvá Sveta! Vraj by to bola pre nás veľká skúsenosť to vidieť naživo. Bohužiaľ toto pozvanie sme prijať nemohli, keďže cesta do Ameriky je veľmi drahá a vycestovať tam len tak ako diváci by bolo fakt veľmi nákladné. Ale od tej doby mi to nedá pokoj a chcem, aby sme sa stále zlepšovali a aby sa nám raz aj tento sen splnil!!