Brněnské psí dny

Prvá oficiálna DogFrisbee súťaž, ktorej sme sa s Beginkou zúčastnili. Dlho sme váhali, či áno alebo nie, no po akcii v Ivanke pri Dunaji sme sa rozhodli, že to pôjdeme skúsiť. Na túto DogFrisbee súťaž sme šli ako druhý reprezentanti Slovenska! Ešte jeden skvelý tím sa tam prihlásil a obaja sme určite chceli dobre reprezentovať. Dlho vysel otáznik nad tým ako a s kým sa tam dostaneme. Nakoniec sme v piatok 15.7.2011 cestovali do Brna vlakom - ja, Beginka a moja mama. Šli sme do neznáma a mamka samozrejme strestovala, no trafili sme všetky vlaky. V Brne nás na stanici čakal kamarát, s ktorým som sa osobne stretol prvý krát a ten nám pomohol dostať sa na miesto, kde sa akcia koná. Keď sme prišli, tak som sa hneď pustil do stavania stanu, keďže o hodinku sme mali s Beginkou dogfrisbee seminár. Pri stavaní sa naskytli menšie problémy, keďže do zeme sme museli zabiť také kolíky a mamina zobrala malé kladivo, ktorému po každom buchnutí odpadávala hlavička :D Musím uznať, že som tam bol len polhodinu, ale nadával som asi viac ako za celý život :D

Ešte som potreboval zabiť asi 3-4 kolíky, no vzdal som to a šiel radšej na seminár s tým, že to potom dorobím. Na seminári som sa dozvedel, že už vyše roka hádžem spôsobom, ktorý je absolútne zlý :D Ale bol to dobrý seminár. Trval asi 4 hodiny a dosť sme sa priučili ohladne hodov(to vidím hlavne teraz s odstupom času). Večer sme pochodili okolie a šli spať, pretože na druhý deň nás čakala ostrá súťaž. V sobotu ráno sme včas vstali, dali sa dokopy a šli sa prihlásiť a odovzdať hudbu. Všetko prebehlo hladko, následne prebehlo privítanie všetkých a postupne sa začali súťaže. My sme si ešte šli vyzdvihnúť špeciálnu vestu na dogfrisbee, ktorú sme si objednali. Je naozaj úžasná - žiadny škrabenec ani šmyk Beginky. Následne sme sa začali pripravovať na samotné vystúpenie. Podľa štartovky sme boli 9.(ak ma pamäť neklame). Našťastie, počas nášho vystúpenia zašlo slnko, ktoré dovtedy naozaj riadne pieklo. Bol som hrozne nervózny a to som preniesol aj na Beginku. Naša zostava na pesničku Nonstop od Michala Davida nevyšla veľmi. Hody boli absolútne hrozné, Beginka raz nepustila tanier, no napriek tomu čo som počul, tak sa to ľuďom celkom páčilo. Poobede prebiehalo aj minidistance, ktoré sme absolútne nezvládli. Prvý hod sa podaril a tým to skončilo... Odvtedy žiaden dobrý hod. Veľmi sa za to na seba hnevám, no od vtedy to poctivo trénujeme.

Na večer sme si s Beginkou a ďalšími Slovákmi šli skúsiť Flyball. Je to celkom zaujímavý šport a Beginka loptičky miluje, tak sme to skúsili. Trošku nechápala, prečo musí preskakovať tie prekážky a prečo jej tú loptičku nikto nehádže, len jej ju položia na takú plochu. Ale celkom jej to išlo na prvý krát. Na záver dňa, keď už aj bolo príjemnejšie počasie sme si šli hádzať. Bolo to úplne skvelé a s nikým sa mi tak ešte nehádzalo a dúfam, že to ešte niekedy zopakujeme. Bolo to fakt super a možno sa vďaka tomu aj naučíme hádzať :D Do stanu sme lahli úplne mŕtvy, no ešte predtým sme zistili, že po prvom dni sme skončili na krásnom poslednom mieste :D

V nedeľu ráno sme vstávali opäť včas, keďže sme vystupovali ako prvý, kvôli tomu, že v sobotu sme boli posledný. Nervozita absolútne opadla a šli sme sa zabávať. Vyšli sme na plochu v absolútnej pohode a hrali sme sa. Veľa vecí nám vyšlo, vlastne všetko okrem mojich hodov a na konci Beginka trošku stratila orientáciu, ale na zábave nám to nič nepokazilo a tak sme mali za sebou súťaž a mohli sme spokojne sledovať ostatných. Mali sme veľkú výhodu, že sme šli prvý, keďže postupne začalo piecť slnko a poobede sa zdvíhal aj vietor. Okolo obeda sme už pobalili stan aj veci, aby sme stihli vlak poobede(mamka panika od rána samozrejme :D). Tak sme pochodili okolie, popozerali agility a DogDartbee(šípky so psom). Okolo tretej nadišlo k vyhlasovaniu výsledkov a boli sme veľmi radi, lebo nás už čas tlačil, kvôli vlaku. Konečne začali vyhlasovať našu kategóriu a pri vyhlasovaní posledného miesta nepadlo naše meno a my sme nechápali. Je to neuveriteľné, ale my sme sa vyštverali na 17.miesto!!!(čiže predposledné :D) Verte mi, oslavoval som viac ako keby sme boli prvý :D Myslím si, že mnohí nechápali ako sa z toho môžme tešiť. Po výbuchu radosti sme utekali na vlak. Všetko sme stihli, no zistili sme, že musíme prestupovať aj v Břeclave. Ale toto sme zvládli úspešne a došli sme domov. Po vystupe do bytu bola moja prvá veta "nejdeme naspäť do Brna??". Veľmi mi to začalo chýbať. Bola to vynikajúca súťaž, s vynikajúcimi ľuďmi, psami, výkonmi a počasím. Skončili sme síce predposledný, no pre nás je to výhra - nazbierali sme plno cenných skúseností a o rok sa vrátime už s tým, že ideme bojovať o vyššie priečky. Vieme na čom makať a preto bola táto akcia pre nás veľmi dôležitá.